Ako sa (ne)dodržujú nariadenia počas cesty lietadlom

Autor: Simona Kyselicová | 23.10.2020 o 0:02 | (upravené 23.10.2020 o 9:34) Karma článku: 11,08 | Prečítané:  6323x

Chcela by som sa podelit' o zážitok z nedávnej cesty lietadlom a aj o tom, ako niektorým naozaj niet rady a teda ani pomoci...      

V prvom rade je mi úplne jasné, že cestovat' počas pandémie nie je ten najlepší nápad a plne si to uvedomujem. Rok som ale nebola doma na Slovensku a ked' sa v lete začali opatrenia vo väčšine krajín postupne uvol'ñovat' a Slovensko i Nórsko si viedli naozaj dobre, rozhodla som sa, že predsa len prídem a to z niekol'kých (osobných) dôvodov. 

Leto bolo naozaj rýchle a v práci bolo busy, a tak som sa nevedela dočkat' októbra. Letenky som si bookla v predstihu, ešte počas obdobia, kedy všetko vyzeralo ružovo. Moja chyba. Let do Viedne z Osla mi zrušili, no každopádne sa mi podarilo nájst' iný, samozrejme priorita bola cestovat' iba cez (vtedy a v čase môjho príchodu) zelené krajiny.

Asi dva týždne pred plánovaným odletom som ale čítala viac a viac o zhoršovaní situácie na Slovensku a váhala som, či mám vôbec chodit'. Ale viete ako, ked' už je všetko naplánované, zaplatené, objednané..a tešíte sa... tú dovolenku som si tiež krvopotne vybojovala a nechcela som tu ostat' s tým, že Boh vie, kedy sa nakoniec domov dostanem. Našt'astie, Nórsko je na tom stále vel'mi podobne a žiadne extrémne nárasty ochorených tu nie sú, no bolo mi jasné, že ked' prídem zo Slovenska naspät', budem musiet' byt' v karanténe (v ktorej teda momentálne aj som).

Nastal deñ odletu a pre mña zároveñ premiéra s rúškom. Na letisku v mestečku Tromsø to l'udia akosi neriešili, ale ja som to rúško predsa len mala. Môj skorý ranný let bol krásny, počasie vydarené, pri vstupe do lietadla sme obdržali antibakteriálne obrúsky. Celkovo som letela 4 x, troma rôznymi spoločnost'ami a každý let bol iný, obzvlášt' na jeden z nich tak l'ahko nezabudnem. No nebudem predbiehat', pod'me pekne po poriadku...

Spoločnost' SAS, ktorou som letela to mala vel'mi dobre vymyslené. Neviem, či to bola iba náhoda, ale nemyslím si - sedeli sme po jednom v každom rade sedadiel, čo bolo super. Zároveñ v lietadle ale bola neskutočná zima. Spomínam to preto, lebo druhý let sa od toho prvého poriadne odlišoval. Bolo nás tam naozaj požehnane a v lietadle bolo, naopak, vel'mi teplo. Ked'že sme opúšt'ali Nórsko, povinne sme museli vypísat' potrebné tlačivá. Tiež sme obdržali antibakteriálne obrúsky, tentoraz od spoločnosti Norwegian. Mimochodom, letisko Oslo som videla z úplne iného uhla pohl'adu, ako doteraz. Vel'ká väčšina obchodíkov a kioskov zatvorená a l'udí máličko. Vd'aka tomu bol ale check in neskutočne rýchly, trvalo mi to len 5 minút :) Prikladám i fotky, ktoré som fotila na ceste spät'.

Pobyt doma bol naozaj vel'mi pekný a som rada, že som mala možnost' sem po roku zavítat'. Bolo to síce pre mña nové, chodit' všade s rúškom, ale väčšinu času som aj tak strávila doma, medzi najbližšími :) No ale prejdime k už spomínanému nezabudnutel'nému letu :D

Zabudla som ale spomenút' to najpodstatnejšie : počas letu je každý povinný si nasadit' rúško, nech sa deje, čo sa deje. Záleží, samozrejme, od leteckej spoločnosti, ale v týchto časoch pochybujem, že by to nejaká riskovala bez tohto nariadenia. Cesta naspät' do Nórska sa mi začala v skorých ranných hodinách, jazda autom do hlavného mesta, potom autobus do Viedne. Letisko Viedeñ bolo plnšie, než som očakávala. V ten deñ som po rokoch opät' letela spoločnost'ou WizzAir. Pri nástupe do lietadla žiadna dezinfekcia či antibakteriálne obrúsky. Sadla som si na svoje miesto a vedl'a mña dve d'alšie slečny. Čiže sme boli tri vedl'a seba, no niektoré rady boli úplne prázdne. Nevadí. Predo mnou sedelo dievča, ktoré si všimlo, že mladý pár sediaci pred ñou nemal poriadne nasadené rúška (medzi tým to bolo už 2x vyhlásené v lietadle..) Slušne ich teda na to upozornila a reakcia mladej ženy bola : "A ty tu pracuješ, či čo?!" Muž ju ale nešetril a vysmial ju. Potom som zistila, že dievča, ktoré ich slušne upozornilo, bolo zo Slovenska. 

Párik si odsadol (na už spomínané neobsadené miesta) a ja som mala na nich dokonalý výhl'ad. Saozrejme, že celú cestu to rúško nemali. Najprv začali jest', dobre. potom dojedli, ale rúška si naspät' nenasadili. Steward ich upozornil a tvárili sa, že si rúško dali, no mali ho len na brade. Potom ich na to upozornil d'alší, a opät' to isté - rúško iba na ústach. Boli takto celý čas a i ked' sa počas letu vyhlásilo niekol'ko krát, že treba to rúško povinne mat', ignorovali to. Potom šla okolo d'alšia letuška a pánovi sa opät' slušne (ako aj ostatní pred ñou) prihovorila. Rúško mal tento raz vedl'a seba na prázdnom sedadle. Letuška bola milá, ale pán jej začal odvrávat' a robit' drahoty. Ona ale trpezlivo čakala, pokým si ho nasadil. Potom odišla a ja som videla, že si ho síce nasadil, ale opät' nie na nos. O niekol'ko minút šla tá istá letuška okolo, a znova ho (ich) takto uvidela.  Začala sa mu teda prihovárat', no on si ju nevšímal. Pozeral sa pred seba, akoby nepočul a rúško si naprával, ale nie a nie si ho poriadne nasadit'. Letuška už bola bezradná a z tej jeho reakcie - nereakcie si nevedela rady. Tak teda šla za nejakým nadriadeným stewardom. Ten sa vrátil a už trochu ráznejšie ho napomenul. Pán ale stále robil drahoty, a vraj sa mu mení tlak v ušiach (čo je podl'a mña cestou lietadlom úplne prirodzené). Steward mu povedal, že rúško s tým nemá nič spoločné, a má si ho nasadit' poriadne na nos i na ústa, ako je nariadené. No ale pán sa stále vyhováral a nechcel počúvnut'. Steward mu zopakoval, že na nos a na ústa, nos a ústa. Ale nič, žiadna spätná väzba. Nakoniec mu steward povedal, že ešte to môže aj tak dopadnút', že na letisku v Osle zavolá políciu. Pán ale neoblomne pokračoval v štrajku...

Krátko po tomto "incidente" sme pristáli a som si istá, že žiadna polícia sa nevolala, ked'ž som párik videla vykračovat' si bez rúšok po letisku. 

Toto ma prinútilo zamysliet' sa.. je to ozaj také t'ažké? Chápem, že rúška nie sú nič príjemné, pohodlné, či pekné na pohl'ad. Ale ak už je také nariadenie, najmä čo sa cestovania týka, prečo je to zložité akceptovat'? Ja osobne som bola vd'ačná za to, že som sa tým lietadlom dopravila z bodu A do bodu B. Oni dobre vedeli, do čoho išli, je to zrozumitel'ne napísané pred booknutím akejkol'vek letenky, že je NUTNÉ mat' rúško zo sebou a počas letu na sebe. Ved' to je najmenej, čo na svoju ochranu a ochranu iných môžme urobit', alebo sa mýlim?

Počas poslendého letu (Oslo - Tromsø, spoločnost'ou Norwegian) sa opät' našiel podobný expert, ktorému sa nepáčil fakt, že si musí rúško nasadit'. To sme ešte ale neleteli a letuška mu dva krát povedala, že bud' si to rùško dá, alebo opustí lietadlo. Pán už potom, tipujem, poslúchol.

Chápem aj, že je to pravdepodobne iné pre mña, ked'že tu to vo všeobecnosti nie je také prísne.. Čo si o rúškach a opatreniach vo všeobecnosti myslíte vy? 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.

Dobré ráno

Dobré ráno: Raz si pamätá, raz nie. Čo priznala Jankovská?

Vo výpovedi spomína aj Roberta Fica.


Už ste čítali?