reklama

Po roku v Nórsku

Je tomu presne jeden rok, čo som začala pracovat’ vo Fiskekomaniet, Tromsø. Rok som tam bola nad mieru spokojná, ale všetko má svoje klady, no i zápory…

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)
Signaldalen
Signaldalen (zdroj: Simona Kyselicova)

Nórsko. Vysnívaná krajina pre mnohých, a aj pre mña. Žijem tu už vyše roka a po nel’ahkej zime a nádhernom lete prichádza znova hlavná sezóna. Neteším sa. Viem, že to možno vyznie nevd’ačne, ale je to pravda. Skúsim vám teda to moje ročné pôsobenie v tejto severskej krajine zhrnút’.

Začiatok bol ozaj otázny, prišla som a neriešila, kde budem pracovat’, len som chcela robit’ a tak to aj dopadlo..to si ale možno pamätáte z mojich prvých blogov..

Nakoniec som si ale našla prácu vo vychýrenej reštaurácii v očarujúcom mestečku Tromsø a nemohla som byt’ spokojnejšia. Od prvého momentu som vedela,že tam patrím. Určite to zažilo mnoho z vás, jednoducho to cítite. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Imponovalo mi, že som počúvala chvály a to i po pol roku, či dokonca aj teraz po roku pôsobenia, lebo inak sa chodí do práce, v ktorej si uvedomujete i vy, i vaši kolegovia a nadriadení, že ste silným členom tímu. Chodila som tam ozaj rada. Niekedy som bola dokonca radšej v práci,než doma. No radost’.

Asi po mesiaci či dvoch sa ma kompetentní spýtali, či by som mala záujem naučit’ sa všetko ohl’adom uzatvárania reštaurácie, počítania peñazí, kasa a podobne. To tu robia len Nóri {u nás}. Samozrejme, že nadšená a chtivá som im prikývla. 

Proces to bol ale dlhší, nakol’ko počas zimy, kedy som nastúpila bolo naozaj extrémne busy a akosi sa nikomu po dlhom dni nechcelo mi nič vysvetl’ovat’, chceli čo najrýchlejšie skončit’ a íst’ domov. Vždy mi povedali, ked’ bude pokojnejšie obdobie atd’ atd’. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže som si užívala prácu, za ktorú som vd’aka Bohu patrične ohodnotená, tma mi, samozrejme udierala trochu na mozog, ale to tu nie je nič neobvyklé, do práce som si depresie, ani nič podobné, so sebou nenosila :D POZN. Most tu v Tromsø je most s najväčším počtom samovrážd v celom Nórsku, nečudujem sa prečo.. často vidím z okna záchranku a policajtov v strede mosta. Je to smutné a desivé, ale je to tak a nie je nič príjemné to vidiet’. Vraj Nórsko je jednou z najšt’astnejších krajín sveta. Neviem, podl’a čoho sú tieto rebríčky zostavované, respektíve je mi jasné, že za ukazovatel’ berú celkový životný štýl a úroveñ žitia, zárobky, dôchodky..ale nepresvedčilo ma to, úprimne. Milujem to tu, som tu rada a beriem to ako úžasnú skúsenost’, ale žit’ tu natrvalo? Asoñ teda tu, na severe..nei, takk!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vrát’me sa ale k práci. To pokojnejšie obdobie nastalo v lete. Stále bolo čo robit’, stále som si dokázala slušne zarobit’, no často sa stalo, že niekto išiel z práce skôr domov. Práve na jar a začiatkom leta som si uvedomila, že by mi bolo treba naučit’ sa nórčinu. Viete, v zime je tu nespočetné množstvo turistov z Ázie, Anglicka, Nemecka, Talianska či Španielska (občas nejaký ten Rus, Slovák, Čech, Mad’ar..)..no leto je iné, stále sa to tu hemží turistami, no prevaha hostí je práve z Nórska. A oni sú, na 95% naozaj chápaví a nevadí im, ked’ neovládate nórčinu (dokonca by som povedala, že niektorým to imponuje v zmysle, že sa naozaj radujú, že tu niekto z d’aleka robí). Angličtinu majú, i starí l’udia na výbornej úrovni, ALE ja som sa necítila komfortne, hlavne ked’ som istú dobu bola jediná NENórka. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začala som sa teda učit’ tento severský jazyk, bola som unesená z toho, aké krásne to tu v lete je, polnočné slnko bolo ovel’a príjemnejšie ako polárna tma a ja som si vravela, že život tu je super :)

Prijali sme do reštaurácie nejakých nových l’udí (lebo ich vel’a po zime odišlo) a ja som sa stala ich mentorkou - teda zaúčam všetkých nováčikov a baví ma to. Naučila som sa všetko potrebné a často ma v rešaurácii nechali samu s nováčikmi, lebo ved’ ja to zvládam, na čo tam “oni” budú ostávat’. Vedela som, že to časom bude zneužívané proti mne, ale nevadilo mi to, ako už som spomínala, čas som tam trávila rada.

Tromso
Tromso (zdroj: Simona Kyselicova)

Zima začala tento rok naozaj skoro. Na Slovensku som bola začiatkom októbra a ked’ som sa vrátila, mali sme tu nasnežené a mínusové teploty.

Momentálne sa stmieva okolo druhej hodiny popoludní, no každým dñom je svetla menej a menej. A po roku, čo som bola naozaj vo Fiske št’astná a nest’ažovala som sa, mám niekol’ko pripomienok. 

Vždy idem do práce s úsmevom, nech som mala akokol’vek “na nič” deñ. Ved’ aj manažér mi vždy povie, “look who is coming - our sunshine” :) Nóri takí nie sú. Väčšina. Ak majú zlý deñ, radšej sa s nimi nerozprávajte :D Ale to je v poriadku.

Ale to zneužívanie… Viete, ja si odmakám, čo treba, ak mám ostat’ dlhšie, neriešim to, ak treba príst’ i počas vol’ného dña, na 99 percent nepoviem nie. No presne toto bola z mojej strany chyba, chyba pracovitého Slováka by som povedala :) Vždy som podávala maximálny výkon a teda často sa stalo, že to využívali (aj teda stále využívajú) a ešte mi to aj povedia - ty ked’ si tu, my ani na naše stoly pozriet’ nemusíme atd’…

Myslela som si, že ak teda budem zatvárat’ reštauráciu a počítat’ peniaze, budeme sa s d’alšími (čo tam pracujú niekol’ko rokov a majú tiež tú zodpovednost’) striedat’. Poviem to takto, väčšinou odchádzam domov posledná (vd’aka Bohu za chlapcov a dievčatá, čo nastúpili po mne a nikdy ma nenechajú úplne v štichu, iba ked’ im vyslovene poviem, že chod’te domov, nečakajte ma.) 

A samozrejme, uvedomujem si, že toto je MOJA chyba, pretože som bola vždy prvá na všetko a teraz si na to Nóri navykli. Už ale povol’ujem (po roku haha) a postupne im dávam najavo, že po krku si už skákat’ nenechám.

Ale zároveñ to bude jeden z dôvodov, prečo odídem. Áno, bohužial’, už tam niekde ten koniec vidím a to cez leto som vravela že ani za svet neodídem. Len som chcela prežit’ tú zimu - opät’ a zas.

Ale zima ani poriadne nezačala a ja už vidím a cítim, že jednoducho..potrebujem SLNKO a SVETLO. 

Obrázok blogu
(zdroj: Simona Kyselicová)

Nórsko je úžasná a vyspelá krajina, v ktorej, ak samozrejme nemíñate všetky svoje peniaze na alkohol, (ako mnohí), sa dá zarobit’ a spoznat’ úplne inú kultúru a l’udí. Je tu nádherná príroda, pre milovníkov hôr ako stvorená. L’udia, aj napriek tomu, že sa vraví, že severania sú chladní, sú milí. Iní, ako my, to je jasné, ale úprimne, mám Nórov, Švédov či Dánov naozaj rada. Ak preferujete prírodu a nevadí vám chlad a tma, toto miesto je top. No ja si na to akosi neviem zvyknút’, resp. nechcem si zvyknút’ na niečo, čo mi jednoducho nie je prirodzené. Žiadne peniaze sveta mi nestoja za to, aby som sa trápila a teda, aj ked’ nikdy nehovor nikdy, myslím si, že čas sa mi tu kráti. Zimnú sezónu si ešte odpracujem a možno sa stane zázrak, a ja tu ostanem, kto vie? :) No na 95% som sa rozhodla, že na život ako taký sa tu necítim, takže nemám v pláne to tu predlžovat’.

(A áno, viem, existujú aj iné Nórske mestá, kde nie je zima taká “brutálna” a rozmýšl’ala som aj nad tým, ale skôr by som už chcela zakotvit’ v nejakej english speaking country, ale som v štádiu rozhodovania, nejaké rady?? Praha tiež prichádza do úvahy)

Takže tol’ko pre dnešok, ak by Vás hocičo zaujímalo, kl’udne sa pýtajte, čas mi nedovolí sa viac rozpisovat’. Musím íst’ do práce :)

Simona Kyselicová

Simona Kyselicová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  208x

Začiatky v cudzom prostredí nie sú vždy jednoduché.Už takmer 10 rokov putujem, ako sa vraví, "kade tade". (: Vd'aka životu v cudzích krajinách som sa naučila mnoho vecí - hlavne postavit' sa na vlastné nohy. Od Francúzska cez Cyprus, Anglicko, Holandsko, až som skončila v Nórsku. Kto vie, do kedy mi to ale vydrží :) Zoznam autorových rubrík:  NórskoOdskúšanéMyšlienky

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu